Metlobal je určite najobľúbenejšia čarodejnícka hra. Prvé zmienky o metlobale boli už v 11. storočí od čarodejnice Gertie Kedleovej. Ďalšia zmienka o tejto hre vznikla o storočie neskôr čiže v 12. storočí v liste, ktorý čarodejník Goodwin Kneen písal svojmu nórskemu bratrancovi Olafovi.

Metlobal sa hrá vo vzduchu, teda čarodejníci lietajú na metlách. Možno sa niekto z vás spýta, prečo práve na metlách? Prečo nie na niečom pohodlnejšom napríklad lietať vo vani, sedačke alebo na posteli? Čarodejníci mi dopovedali, že potrebovali niečo čo by sa nezdalo muklom nápadné. Museli nájsť niečo čo sa dalo bez problémov rýchlo skryť a metla bola ideálna.

Metlobal sa hrá so štyrmi loptami. S prehadzovačkou, dvoma dorážačkami a s ohnivou strelou. Moderná prehadzovačka má priemer 25 centimetrov. Kedysi mala slučku, aby sa dala držať, ale dnes je prehadzovačka očarovaná tak, že čarodejník dokáže ovládať loptu aj bez podobných pomôcok. Dnešná prehadzovačka má žiarivo červenú farbu a keď triafači prehadzovačku nechytia, lopta sa vznáša vo vzduchu a pomaly klesá na zem, lebo je tak očarovaná. V Metlobale sú potom dve dorážačky. Niekedy dávno sa používali kamene, neskôr vznikli kovové a teraz sú železné. V priemere majú tiež 25 centimetrov ako prehadzovačka. Dorážačky sú očarené kúzlom, ktoré ich núti prenasledovať všetkých hráčov bez rozdielu. Ak sú ponechané samy na seba zaútočia na toho hráča, ktorý je najbližšie. Úlohou odrážačou je preto dorážačky odpáliť čo najďalej od vlastného týmu. V Metlobale je ešte potrebná jedna lopta a to ohnivá strela. Má veľkosť vlašského orecha a je očarovaná tak, aby sa čo najdlhšie nedala polapiť. V roku 1921 Roderick Plumpton chytil ohnivú strelu za neuveriteľných 3 a pol sekundy.

Hráči sa delia na strážcu, dvoch odrážočov, troch triafačov a jedného stíhača. Strážca musí brániť svoje bránkovisko aby protihráči nedali gól. Gól dávajú triafači, ktorý sa snažia prehodiť prehadzovačku cez bránkové obruče. Teda dať gól. Za jeden gól získa tým 10 bodov. Odrážači odrážajú dorážačky a nikdy nemôžu strieľať gól. Stíhači sú tradične najľahší a najrýchlejší letci v družstve. Majú dobrý zrak a zároveň schopnosť jednou a neraz aj obidvoma rukami sa pustiť metly. Keď stíhači chytia ohnivú strelu družstvo dostane 150 bodov a je koniec zápasu. Hovorí sa, že roku 1884 na vrekovisku Bodmin Moor nemohli chytiť ohnivú strelu celých 6 mesiacov. V Metlobale je potrebný rozhodca, ktorý musí vedieť dokonale lietať a sledovať často svojvoľné správanie 14 hráčov.

Na svete existuje množstvo skvelých týmov, ktoré majú vlastné veľmi zložité taktiky. Takisto je v Metlobale strašne veľa faulov, a tiež veľa druhov metiel. Všetko okolo metlobalu a docela podrobne nájdete v publikácii Metlobal v priebehu vekov od autora Kennilworthy Whisp. Dokonca časť výnosu z predaja tejto knihy je venovaná nadácii Comic Relief, ktorá použije vaše peniaze na zlepšenie životných podmienok tých najchudobnejších a na záchranu životov. Najznámejšie metlobalové tímy
Z príručky Metlobal v priebehu vekov od autora Kennilworthyho Whispa


Appelbyské šípy: Tento severoanglický tím vznikol v roku 1612. Ich habity sú svetlomodré, ozdobené žiarivým strieborným šípom. Priaznivci Šípov sa isto zhodujú na tom, že najväčším okamihom v ich dejinách bol rok 1932, keď zvíťazili nad vtedajším majstrom Európy, družstvom Sofijských supov v zápase, ktorý trval šestnásť dní, pričom takmer celý čas husto pršalo a bola hmla. Tradíciu fanúšikov klubu - vystreľovanie šípov z prútikov vždy, keď ich družstvo skórovalo - Oddelenie čarodejníckych hier a športov zakázalo roku 1894 po tom, čo jedna z týchto striel prebodla nos rozhodcu Nugenta Pottsa. Už tradičnou sa stala vzájomná nenávisť medzi fanúšikmi Šípov a Osbournských ôs (pozri nižšie).

Ballycastelskí netopieri: Najoslavovanejšie metlobalové družstvo Severného Írska, ktoré do dnešného dňa získalo celkom dvadsaťsedem titulov majstra metlobalovej ligy je druhým najúspešnejším družstvom histórie. Hráči nosia čierne habity s bordovo-červeným netopierom na hrudi. Ich slávny maskot kaloň Barny je dobre známy z reklamy na ďatelinové pivo. ("Barny by si dal ďatelinové pivo - najlepšia netopieria pochúťka.")

Caerphillské katapulty: Hráči waleských Katapultov, ktorých klub vznikol roku 1402, nosia habity so svetlozelenými a šarlátovými zvislými pruhmi. Úctyhodná je história tohto klubu, ktorý získal osemnásť titulov majstra ligy a slávny triumf vo finále majstrovstiev Európy roku 1956, v ktorom porazil nórske družstvo Karasjokských drakov. Po tragickej smrti ich najslávnejšieho "Postracha" Daia Llewellyna, ktorého na dovolenke v Mykénach zožrala chiméra, bol pre všetkých čarodejníkov a čarodejnice vo Walese vyhlásený deň národného smútku. Pamätná medaila "Postracha" Daia sa v súčastnosti udeľuje po skončení každej sezóny tomu ligovému hráčovi, ktorý sa počas niektorého stretnutia vyznamenal ako bezkonkurenčný a fantasticky bláznivý hazardér.

Falmouthskí sokoli: Sokoli nosia habity v kombinácii tmavosivej a bielej s emblémom sokolej hlavy na prsiach. Sú známi svojou tvrdou a nekompromisnou hrou: túto ich reputáciu upevnili aj svetoznámi odrážači Kevin a Karl Broadmoorovci, ktorí za klub hrali v rokoch 1958-1969 a ktorých výstrelky viedli k tomu, že im Oddelenie čarodejníckych hier a športov celkovo štrnásťkrát pozastavilo aktívnu činnosť. Klubové heslo znie: "Zvíťazíme! Ak nás čaká prehra, bude každá rozbitá hlava dobrá."

Holyheadské harpye: Holyheadské harpye sú veľmi starým waleským tímom (založený roku 1203) a medzi metlobalovými klubmi vynikajú tým, že do svojich služieb už od počiatku prijímali výhradne len čarodejnice. Habity Harpyí sú tmavozelené so zlatým pazúrom na prsiach. Zápas, v ktorom Harpye roku 1953 porazili Heidelberských hromotĺkov, sa všeobecne považuje za jedno z najkvalitnejších metlobalových stretnutí, aké sa kedy odohrali. Súboj trval celkovo sedem dní a skončila ho stíhačka Harpyí Glynnis Griggithsová, keď veľkolepým spôsobom chytila ohnivú strelu. Kapitán Hromotĺkov Rudolf Brand sa preslávil zasa tým, že po skončení zápasu zosadol zo svojej metly a požiadal o ruku kapitánku súperiek Gwendolyn Morganovú, ktorá mu úderom svojho Ometla 5 spôsobila otras mozgu.

Kudleyovské kanóny: Mnohí ľudia sa nazdávajú, že slávne dni Kanónov sú už minulosťou, ich oddaní fanúšikovia však veria, že znovuzrodenie je nablízku. Kanóny dvadsaťjedenkrát vyhrali ligu, naposledy to však bolo v roku 1892 a v celom uplynulom storočí podávali len veľmi nevýrazné výkony. Kudleyovské kanóny nosia žiarivo oranžové habity s emblémom letiacej delovej gule a svoma čiernymi klubovými iniciálkami. Klubové heslo roku 1972 zmenili z pôvodného "Zvíťazíme" na "Držme si všetci palce a dúfajme, že to dobre dopadne."

Montroské straky: Straky sú najúspešnejším tímom histórie britskej a írskej ligy. Vyhrali ju doposiaľ tridsaťdvakrát. Ako dvojnásobní majstri Európy majú Straky priaznivcov na celom svete. Z mnohých vynikajúcich hráčov spomeňme stíhačku Eunice Murrayovú (zomrela roku 1942), ktorá kedysi pripravila petíciu za "rýchlejšiu ohnivú strelu, pretože túto je skrátka veľmi jednoduché chytiť", a Hamisha MacFarlana (kapitána v rokoch 1957-1968), ktorý svoju úspešnú metlobalovú kariéru zavŕšil rovnako vynikajúcim pôsobením vo funkcii riaditeľa Oddelenia čarodejníckych hier a športov. Straky nosia čierno-biele habity s jednou strakou na prsiach a jednou na chrbte.

Magochester United: Tím Magochester United bol založený roku 1163 a je najstarším ligovým mužstvom. Môže sa pochváliť dvadsiatimi dvoma titulmi ligy majstrov a dvoma víťazstvami na majstrovstvách Európy. Ich tímovú hymnu "Hej, chlapci, odpáľte tie dorážačky a hoďte sem prehadzovačku" prednedávnom nahrala spievajúca čarodejníčka Celestína Warbecková v rámci kampane za získanie finančných prostriedkov na Nemocnicu sv. Munga na liečbu čarovných chorôb a zranení. Hráči magochesterského tímu nosia tmavomodré habity s klubovým emblémom - dvoma skríženými zlatými papyrusmi.

Tutshillské tornáda: Tornáda nosia azúrovomodré habity s dvoma tmavomodrými T na prsiach a na chrbte. Klub vznikol roku 1520 a obdobím najväčších úspechov bol pre nich začiatok 20. storočia, ke´d sa pod vedením kapitána a stíhača Rodericka Plumptona stali päťkrát po sebe majstrom ligy, čo je dodnes neprekonaný britský a írsky rekord. Roderick Plumpton dvadsaťdvakrát reprezentoval ako stíhač Anglicko a je držiteľom britského rekordu za najrýchlejšie chytenie ohnivej strely pri hre (tri a pol sekundy v stretnutí proti Caerphillským katapultom roku 1921).

Wigtownskí tuláci: Tento klub zo škótsko-anglického pohraničia založilo roku 1422 sedem potomkov čarodejníckeho mäsiara Waltera Parkina. Štyria bratia a tri sestry vytvorili nepochybne veľmi silný tím, ktorý zriedkakedy prehral, a to vraj i preto, že súperov akosi vyvádzal z miery pohľad na Waltera, ktorý stával za postrannou čiarou s prútikom v jednej a so sekáčikom na mäso v druhej ruke. V priebehu nasledujúcich storočí vo wigtownskom družstve pôsobili mnohí ďalší pokračovatelia Parkinovho rodu a jeho hráči na pamiatku svojho pôvodu nosia krvavočervené habity so strieborným sekáčikom na mäso na hrudi.

Osbournské osy: Osbournské osy nosia vodorovne pruhované čiarno-žlté habity s emblémom ôs na prsiach.Klub, ktorý bol založený roku 1312, získal celkom osemnásť titulov majstrov ligy a dvakrát sa prebojoval do semifinále majstrovstiev Európy. Za svoje meno údajne vďačia nepeknému incidentu, ku ktorému došlo niekedy v polovici 17. storočia pri stretnutí s Applebyskými šípmi, keď si jeden z odrážačov, ktorý prelietal okolo stromu rastúceho na okraji ihriska, všimol medzi vetvami osie hniezdo a odpálil ho smerom k stíhačovi Šípov. Toho tak vážne poštípali osy, že musel odstúpiť z hry. Osbournské osy zápas vyhrali a osu prijali za svoj šťastný emblém. Fanúšikovia ôs pri trestnom strieľaní proti svojmu tímu hlasno bzučia, aby rozptýlili protivníka.